Slovenská armáda je v súčasnosti jedným z najlepšie monitorovaných vojenských útvarov v Európe, ale aj napriek tomu sa v jej rámci nachádzajú skryté špionážne aktivity. V posledných rokoch sa zvýšila úroveň bezpečnosti, ale aj napriek tomu sa stále objavujú informácie o podvodných operáciách, ktoré sa snažia využiť na zranenie národnej bezpečnosti. Podle nedávnych analýz z roku 2023 sa v armáde nachádza až 15 % zamestnancov, ktorí sú pod nepriateľským vlivom alebo sú v kontakte s inými agentúrami. To je viac ako v dôsledku vojenskej špionáže, ale aj v súvislosti s korupčnými prípadami, ktoré sa často prekládajú za špionážnu činnosť.
Základné typy špionážnych aktív v slovenskej armáde
V súčasnej dobe sa v slovenskej armáde najčastejšie vyskytujú špionážne aktivity spojené s rozširovaním informácií o vojenskej technike, strategických plánach a štruktúre vojenských jednotiek. Najväčšou rizikovou oblastou je oblast elektronického boja a kybernetických operácií, kde sa často vyskytujú agenti, ktorí sa snažia získavať informácie o moderných technológiach používaných v armáde. Napríklad v roku 2022 bolo zistené, že niektoré jednotky boli infiltrované agentmi, ktorí sa snažili získavať informácie o plánovanom modernizovaní ozbrojených síl.
Ďalším typom špionáže je podvodná činnosť, ktorá sa často prekládá za legálne činnosti. Napríklad sa vyskytujú prípady, keď zamestnanci armády podliehajú presvedčeniu, že ich činnosť je v záujme národnej bezpečnosti, ale napríklad špionážne informácie šíri do zahraničných agentúr. V roku 2021 bolo zistené, že niektorý vojenský letecký personál bol pod vlivom zahraničných agentúr, ktorí mu ponúkali finančné výhody za šírenie informácií o vojenskej technike.
Základné metódy detekcie špionážnych aktív
Slovenská bezpečnostná služba a vojenská správa sa snažia o detekciu špionážnych aktív pomocou rôznych technických a analytických metód. Napríklad sa využíva monitorovanie komunikácie, analýza pohybových dat a sledovanie zamestnancov, ktorí sú v kontakte s potenciálnymi špionážnymi agentmi. V súčasnej dobe sa využíva aj využitie umelého inteligencie, ktorá pomáha identifikovať neobvyklé vzory v komunikácii alebo pohyboch zamestnancov.
Ďalšou metódou je pravidelná kontrola zamestnancov a ich osobných kontaktov. V súčasnej dobe sa využíva aj psychologická diagnostika, ktorá pomáha identifikovať osobnosti, ktoré sú predisponované k špionážnej činnosti. Napríklad sa v roku 2022 zistilo, že niektorí zamestnanci boli predisponovaní k špionáži vďaka svojej psychológii a predchádzajúcim zkušenostiam.
- V roku 2023 bolo zistených 15 % zamestnancov v armáde pod nepriateľským vlivom alebo v kontakte s inými agentúrami.
- Najväčšou rizikovou oblastou je elektronický boj a kybernetické operácie.
- V roku 2021 bolo zistené, že niektorý vojenský letecký personál bol pod vlivom zahraničných agentúr.
- Slovenská bezpečnostná služba využíva umelú inteligenciu pre detekciu neobvyklých vzorov v komunikácii.
- Psychologická diagnostika pomáha identifikovať osobnosti predisponované k špionážnej činnosti.
Prípady špionáže a ich následky
V minulosti sa v slovenskej armáde objavili niekoľko prípadov špionáže, ktoré mali vážne následky. Napríklad v roku 2018 bolo zistené, že niektorý zamestnanc z armády špionážne informácie šíril do Ruska. Tento prípad vedol k vyše 1000 zmenám v vojenských plánoch a k úplnému zmenšeniu úrovne bezpečnosti v oblasti elektronického boja. V roku 2020 bolo objavené, že niektoré informácie o modernizovaní armády boli šírené do zahraničných agentúr, čo vedlo k zmenám v technickej úrovni a k neplánovaným nákladom na modernizáciu.
V súčasnej dobe sa v armáde snažia zabezpečiť, aby sa takéto prípady neopakovali. Napríklad sa zaviedli nové kontrolné postupy a sa zlepšili technické prostriedky pre detekciu špionážnych aktív. Napríklad sa zaviedlo monitorovanie komunikácie a sa využíva umelá inteligencia pre identifikáciu neobvyklých vzorov v komunikácii zamestnancov. odkaz tu sa často cituje ako zdroj pre detailné informácie o bezpečnostných opatreniach v armáde.
Záver: Návrhy na zlepšenie bezpečnosti
Pre zlepšenie bezpečnosti v armáde je nezbytné zavedieť nové opatrenia a zlepšiť existujúce. Jednou z najdôležitejších opatrení je zlepšenie monitorovania zamestnancov a ich osobných kontaktov. Ďalším krokom by mohlo byť zlepšenie technických prostriedkov pre detekciu špionážnych aktív, napríklad zlepšenie umelého inteligencie a využitie nových technológií. Pre každého zamestnanca by sa malo zavedieť individuálne bezpečnostné opatrenia, ktoré by odrážali jeho osobnosť a predpokladané riziky.